História ochotníckeho divadla v obci
stari_ochotniciOchotnícki herci v hre Kozie mlieko v roku 1955. Horný rad zľava: Mária Vajayová, Ján Ondruš, Mária Cáfalová (rod. Ondrušová), Ján Sprušanský, Brigita Kovalčíková (rod. Tokošová), Milan Fagan, Anna Hollá. Dolný rad zľava: Ervín Gergel, Sidónia Pekarová, Mária Juráčková a Jaroslav Juráček.

Ochotnícke divadlo tvorilo nezastupiteľnú súčasť spoločenského diania najmä v podmienkach menších obcí, akými boli aj kedysi samostatné obce Popudiny a Močidľany. Nepísaným pravidlom v spoločenskom živote na dedine od prelomu 19. a 20. storočia skoro až do šesťdesiatych rokov 20. storočia bolo, že ústrednou a nenahraditeľnou postavou divadelných ochotníkov bol miestny učiteľ. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa hralo divadlo v Močidľanoch v priestoroch miestnej školy. Dňa 24. januára 1926 hrala mládež z Močidlian hru Zlé jazyky od F. G. Krupinského pod vedením Ferdinanda Komendu. V júni 1926 hrali opäť v škole Bludára od Ferka Urbánka a po divadle nasledovala tanečná zábava v šenku u Ondrušovcov. V roku 1928 zahrali ochotníci Urbánkovu hru Kríž pod lipami a Dámy a husári od Alexandra Fredra v preklade Jána Francisciho. V Popudinách v krčme U Brdečkú hrali hasiči r. 1929 divadlo Mlynár a jeho dieťa od Emanuela Raupacha (preložil A. Balaša) a výnos bol určený na hasičskú rovnošatu.
V r. 1933 správa školy v Močidľanoch uviedla 1. januára divadlo Preč od žien.V staršej kronike obce Popudiny jej zapisovateľ a zároveň riaditeľ rímsko-katolíckej školy Michal Farkašovský pri rokoch 1939–1941 pripomína, ako divadlo napomáha aj k zjednoteniu príležitostne rozhádaných obyvateľov. Zimné mesiace od januára do marca boli najčastejšie venované každoročným divadelným premiéram. V Močidľanoch okolo roku 1940 hrali Hrob lásky od Ferka Urbánka pod vedením učiteľa Rudolfa Weisera a jeho manželky Jozefíny. Do najstaršej divadelnej generácie z obce patrili Imrich Gergel, Pavel a Laca Chanečka, Pavel Trávniček, Mária Ondrušová, Milan Fagan, Štefan Buček, Alojz Madák, Jozef Sloboda, Mária Tokošová, Pekarová, Bučková a Jarmila Jankovýchová. Už ako 15-ročná sa k nim pridala aj Marta Juráčková, ktorá si spomínala, že väčšinou hrali v krojoch, ktoré mali bežne doma v rodinách. Mládež z Popudín hrala 22. februára 1947 trojdejstvovú činohru Kríž pod lipami od Ferka Urbánka v réžii riaditeľa školy Michala Farkašovského a zisk bol venovaný na ciele miestneho odboru Hlinkovej gardy. V hre Presadený kvet od člena františkánskej rehole Libora Mattošku sa národný moment striedal s motívom kresťanským, a aj preto hrali hru 26. a 27. decembra. Príjem z divadla bol 1 700 Ks, z toho 900 Ks sa venovalo na podporu kostola. Kronikár a súčasne režisér Michal Farkašovský píše o každom novom divadelnom úspechu a súčasne zasvätene „narieka" nad tým, že nie je zelektrifikovaná obec, aby mohli byť svetelné efekty na javisku výraznejšie. Mládež v obci má podľa neho už tradične vlohy k dramatickému umeniu. Vo februári roku 1948 uviedli opäť pod taktovkou režiséra Michala Farkašovského veselohru J. Štolbu Testament. V roku 1950 zahrali ochotníci z miestnej mládeže Osud siroty od autorskej dvojice R. Lažek – F. Balej pod vedením učiteľa miestnej školy Karola Kováča. V roku 1953 nadviazal ochotnícky divadelný krúžok v Popudinách družbu s ochotníkmi z Rovenska, najprv zahrali miestni s učiteľkou Jankovcovou Ženský zákon Jozefa Gregora Tajovského a potom ochotníci z Rovenska zahrali Mozoľovcov od Štefana Králika v Popudinách. Hralo sa len v izbe, a preto museli byť kulisy značne zjednodušené a prispôsobené podmienkam, ale aj tak sa jednoduché rámy potiahnuté papierom nakoniec popretŕhali a úplne zničili. Aspoň podľa počtu zaznamenaných repríz mala značný úspech 5-dejstvová veselohra Jána Palárika Inkognito, ktorú zahrali na Silvestra roku 1954 a potom opakovali v Radošovciach, Rovensku, Mokrom Háji, Vrádišti a ešte dva krát v Popudinách.

Stari_ochotnici2
Divadelný súbor v 60-tych rokoch. Vzadu stojaci zľava: ?, Florián Pollák, Ján Daruľa, Pavel Procházka. V predu stojaci zľava: Terézia Tománková, Milan Machlica, Viera Bradávková, Hermína Chanečková ml., Mária Sprušanská a Silvester Sprušanský.

V roku 1954 si popudinskí ochotníci priviezli z prehliadky ľudovej tvorivosti v Gbeloch aj čestný diplom a všeobecne medzi obyvateĺstvom v obci badať veľký záujem o divadlo. Do Popudín prišli hrať aj ochotníci z blízkeho okolia - Mokrý Háj, Petrova Ves, ale aj cigánski ochotníci z Petrova na Morave. Za útržené peniaze bolo vyhotovené nové javisko a rekvizity, originálnu cenu - 100 ks stoličiek, získali ochotníci z Osvetovej besedy Skalica. V roku 1955 pokračovali výmenné predstavenia ochotníkov. U nás sme uvítali ochotníkov z Rovenska a miestna mládež taktiež naštudovala divadelnú hru Z muchy slon ako súčasť programu podujatia oslavy sviatku Deda Mráza. Opäť sa budovalo nové javisko. Nové kulisy získali od Ľanárskych a konopárskych závodov v Holíči. V tomto období, teda od roku 1955 začína byť tiež v obľube putovné kino, ktoré ako nové médium zohralo v spoločensko-kultúrnom vývine obcí Popudiny a Močidľany v spojitosti s ochotníckym divadlom zásadnú úlohu a bohužiaĺ v neskoršom období bolo jednou z hlavných príčin jeho útlmu nielen v týchto obciach. Po zlúčení obcí v roku 1958 sa zlúčili aj obe osvetové besedy a správcom novovzniknutej Osvetovej besedy Popudinské Močidľany sa stal učiteľ a kronikár Ferdinand Hnát a riaditeľ školy Rudolf Weiser.  Zlúčení divadelníci ďalej nacvičovali divadelné predstavenia, s ktorými putovali po blízkom okolí (napr. Mokrý Háj). V roku 1960 boli pre divadlo zakúpené nové kulisy v hodnote 15000 korún z rozpočtu Národného výboru obce. Divadelné hry nacvičovali aj mládežníci pod krídlami Československého zväzu mládeže. V roku 1960 to bola napr. hra Verona od Rudlofa Kazíka.  Miestna kronika sa pri zápisoch udalostí roku 1965 zmieňuje o ochabovaní doposiaľ pestrej divadelnej činnosti. V rokoch 1968 a 1969 už miestni ochotníci divadlo nehrali, opäť bolo málo záujemcov.  Po čiastočnej odmlke miestnych ochotníkov sa dáva dohromady skupina mladých začínajúcich hercov pri miestnej organizácii Socialistického zväzu mládeže, aby dňa 7. marca 1971 odohrali s režisérom Jánom Daruľom hru Svadobný závoj od J. Kónyu. V nasledujúcom roku nacvičili hru Magduška od Terézie Dávidovej. Divadelný súbor nacvičoval ešte v roku 1974, ale v rokoch 1975 a 1976 už divadelníci nehrali, ani nenacvičovali nové hry. Od apríla 1976 sa definitívne prestalo z čoraz menej a menej navštevovaným premietaním filmov a taktiež ochotníckym divadlom. Ako jednu z posledných aktivít, súvisiacich s ochotníckym divadlov v obci treba spomenúť sformovanie menšej ochotníckej skupiny okolo miestneho lekára MUDr. Mariána Sivoňa v roku 2009 (viac v článku Súčasný ochotnícky zbor).
Kriz_Mocidlany
Kríž v časti obce Močidľany. Nápis na kríži hovorí, že ho v roku 1926 venovali členovia "Ochotníckeho divadelného Kruhu"
s prispením spoluobčanov z Ameriky.
 

Vyrobil CBsoft, s.r.o. Powered by Joomla CMS!