Spomienka na Deň boja za slobodu a demokraciu
tabulaV stredu 16. novembra 2017 sme sa po roku opäť stretli s členmi Organizácie politických väzňov a protikomunistického odboja pri dome č. 199, kde je inštalovaná pamätná tabuľa na pamiatku politickým väzňom komunizmu, aby sme si pripomenuli štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu prislúchajúci na 17. november. Zároveň sme si uctili pamiatku tých, ktorí boli v komunistickom režime neprávom perzekvovaní, len za iný politický názor, za svoju vieru, za svoje vzdelanie a inteligenciu, alebo len za vlastníctvo k majetku, ktorí si sami, či ich predkovia zbudovali. Pred pár dňami sme si uctili pamiatku obetí oboch svetových vojen. Počas II. svetovej vojny bola Európa pod taktovkou zvrátenej nacistickej ideológie. Po jej skončení nás zasiahla o nič menej zvrátená a násilná ideológia – komunizmus. Tento červený mor sa rozrastal po celom svete a napáchal nesmierne krivdy. A napriek tomu, že obetí na životoch bolo o čosi menej ako v nacistickom režime, oveľa horšie boli škody morálne, ktoré bohužiaľ pretrvávajú do dnešných dní. Veľmi ťažko sa naprávajú takéto morálne ujmy, kedy ľudia po 40-tich rokoch panovania komunizmu stratili úctu a vzťah k vlastníctvu pôdy, majetku, odkazu svojich predkov a v neposlednej rade aj vieru v Boha. Toto všetko sa takmer po 30-tich rokoch, kedy došlo v našej krajine k nastoleniu demokracie nepodarilo napraviť a je otázne, či vôbec k náprave dôjde. Sme svedkami toho, že opäť sa choré myšlienky komunizmu, ale aj neonacizmu a podobných ideológií založených na potlačovaní jedných ľudí na úkor druhých, dostávajú do popredia, a to v čase, kedy ešte žijú svedkovia oných čias, kedy bola krajina ovládaná fašistami a komunistami! Čím to je spôsobené? Nedostatočným potrestaním preživších ideológov oboch týchto režimov? Nostalgickými spomienkami na časy svojho detstva a  mladosti, kedy ľudia nevnímajú politiku? Alebo ovládaním dnešnej spoločnosti pohrobkami týchto bývalých vyvolených? Na to už si musí odpovedať každý sám. Je však potrebné, aby sme neustále pripomínali bývalé krivdy, neustále bojovali za slobodu a demokraciu, pretože tá nie je nikdy istá a stála. Aj takýmito malými spomienkovými akciami, rozhovormi so svojimi deťmi, vnúčatami a pravnúčatami, ktorí iný svet ako ten dnešný nezažili, sa dá za tieto myšlienky „bojovať“. V tomto boji sú zbraňou naše slová, nech sú teda slobodné a demokratické ešte po mnoho a mnoho rokov. 
 
Deň vojnových veteránov 2017
20171113_111540V pondelok 13.11.2017 sa už po niekoľkýkrát zišli občania a deti našej obce pri pomníku venovaný obetiam I. sv. vojny, ktorý dali postaviť naši predkovia na večnú pamiatku tých, ktorí v tomto vojnovom konflikte obetovali to najcennejšie - život sám. A prečo sa táto pietna akcia konala? Jedenásty november, je medzinárodným dňom vojnových veteránov, alebo ako ho familiárne v mnohých krajinách nazývajú – dňom červených makov. Presne o 11-tej hodine, dňa 11.11.1918, v železničnom vagóne vo francúzskom Compiégne prišlo k podpisu prímeria a v 11. minúte zaznela posledná salva, čím sa ukončila prvá svetová vojna. Vzápätí bol tento deň vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Každý rok 11.11. sa rozozvučí nad mestom Rovereto Zvon mieru vyrobený zo zbraní a munície, ktoré zostali na bojisku v okolitých horách. A stáva sa už tradíciou, že i zvony v našej obci, tak ako mnoho zvonov na celom svete, sa práve v tento okamžik rozoznejú. Pretože 11.11.2017 bol dňom pracovného pokoja, spomienková akcia sa konala prvý pracovný deň po tomto dátume, a tak už zvony zneli len pomyslne, v našich dušiach. Pietnu spomienku sme venovali obetiam oboch svetových vojen, a to položením kvetov a zapálením sviec. Po slávnostnom príhovore starostky obce vystúpila aj p. Anastázia Caletková s vlastnou básňou venovanou obetiam vojen v našej obci. Následne sa prítomní pomodlili a pietu vzdali minútou ticha. V rámci spomienky boli prečítané mená všetkých padlých v oboch svetových vojnách v Močidľanoch i Popudinách, aj s ich vekom, v ktorom odišli z tohto sveta.

Deň vojnových veteránov (báseň p. Anastázie Caletkovej)

Úctu sme Vám prišli vzdať
červenými makmi poďakovať.
Vieme, že symbol krvi je tento kvet,
symbolom nového života pre celý svet.

Namiesto obilia červené maky sa vlnili
a na bojisku s krvou vojakov sa spojili.
Vďaka všetkým, čo v boji za nás padli,
svoje mladé životy ste za vlasť obetovali.

Popuďania a Močidľanci v radoch Rakúsko-uhorskej armády bojovali,
ku svojim rodinám sa už nikdy nevrátili.
11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte zaznela posledná salva,
podpisom prímeria sa skončila Prvá svetová vojna.

Preto v tento deň sa hlboko skláňame
a červenými makmi úctu Vám vzdávame.

 
Oslava mesiaca úcty k starším
ucta_2017Krásne slnečné nedeľné popoludnie dňa 15.10.2017 patrilo v našej obci seniorom. Práve v tento deň sa v kultúrnom dome konala oslava mesiaca úcty k starším, ktorým mesiac október už roky je. Táto oslava bola pre našu obec tak trocha viac slávnostnejšia ako po iné roky. Ako vždy potešili svoje babky a dedkov programom deti z našej základnej školy, ale tohto roku prišla zaželať seniorom dychová hudba Záhorienka zo Stupavy, a to aj s nevšedným hudobným darčekom. Týmto darčekom je nová pieseň - polka o Popudinských Močidľanoch s názvom "Láska neni o bohatstvje". Podľa reakcií zúčastnených sa táto pieseň zapáčila a už teraz všetci netrpezlivo očakávame vydanie tejto skladby na chystanom CD nosiči dychovej hudby Záhorienka. Obec Popudinské Močidľany sa stáva jedným z hrdých sponzorov tohto CD. A o čom vlastne pieseň je? Klasický námet večnej rivality medzi Popudinami a Močidľanami a tentoraz odrážajúcej sa v láske dvoch mladých ľudí, veď posúďte sami:
.
Láska není o bohatstvje...
.

V Popudinách šuhaj švarný,

prevelikú starost má,

dlúho mu už spávat nedá,

pjekné dívča z Močidlan.

Chudobný je, gruntu nemá,

enem lásku v srdéčku,

nikdo neví, čí mu dajú,

tú bohatú cérečku...

 

Popudiny - Močidlany,

bývali  dvje dediny,

z jednej chlapec, z druhéj dívča,

lúbili sa bez viny.

Není hodno lásce bránit,

ked je čistá, úprimná,

tam kde sa dvá majú rádi,

tam aj ščastí prebývá...

 

Dívča z rodu sedláckého,

chlapec kozar chudobný,

rodičé chcú bohatého,

ona nechce chodit s ním.

Vyslechla si od rodičú,

aj nejednu nadávku,

a tak lásku schovávali,

pri Chvojnici u splávku...

 

Popudinské Močidlany,

sú dnes jedna dedina,

láska není o bohatstvje,

tá v srdéčkách začíná.

Darmo bylo lásce bránit,

aj tak sa už idú brat,

sobáš bude v Popudinách,

v Močidlanoch hostina...

 
Obecný hlásnik č. 3/2017
 
« ZačiatokPredch12345678910ĎalejKoniec »

Stránka 9 z 13

Vyrobil CBsoft, s.r.o. Powered by Joomla CMS!